Hlási sa Cannes I.

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

cannes_2009_poster_m"Nemáš pocit, že je tu trochu nuda?“ pýtala sa ma jedna zo zahraničných kolegýň. Na akú nudu myslela? Nuž, zdalo sa jej, že na otvorenie 62. canneského festivalu (začal sa 13. mája) prišlo menej hviezd ako po iné roky. Je to pravda. V prvé dni však sústredili na seba pozornosť ameircký režisér Francis Ford Coppola a dve hviezdy Sophie Marceauová a Monica Bellucciová.

Hviezdami boli najmä členky medzinárodnej poroty na čele s francúzskou herečkou Isabelle Huppertovou, ktorej ešte okrem mužských porotcov asistovali americká herečka Robin Wrightová - Pennová, talianska herečka Asia Argentová, indická herečka Sharmila Tagoreová a tchaivanská herečka Shu Qiová. Isabelle porotovanie vôbec nezaskočilo a najmä sa teší na dobré filmy. Francis Ford CoppolaVyhlásila, že si ich môže tentoraz pokojne pozerať. Pozerať rozhodne, ale či pokojne o nich rozhodovať - to je otázne. Isabelle, ktorá sa rozhodla na otváracej recepcii jesť len ryby a čokoládu (čokoláda jej postave neublíži a ryby už vôbec nie) vyhlásila: „Diplomacia nie je slovo, ktoré ma inšpiruje. Nie sme na stretnutí ministrov zahraničných vecí, ale na filmovom festivale“. Zrejme reagovala na rôzne kritiky, ktorí sa ozvali, že sa na festivale objavujú tie isté režisérske osobnosti a je v ostatnom čase príliš prepolitizovaný. Mnohí sa na diskusiách tvorcov na plážach festivalu ozvali proti tejto kritike a tvrdili, že preto je festival v Cannes tak výnimočný, lebo sa sústreďuje na najtalentovanejších tvorcov a popri nich dá možnosť aj začínajúcim. Tohto roku je to skutočne bohatá a pestrá paleta. Spomeňme len Pedra Almodóvara, Larsa von Triera, Michaela Hasnekeho, Anga Leeho, Jane Campionovú, Kena Loacha, Marca Belocchia , Alaina Resnaisa a mnohých ďalších. Bude to viac „vojna“ o Zlatú palmu ako súťaž. Možno však bude všetko inak. Nad dielami renomovaných režisérov budeme krútiť hlavami kam sa so svojou tvorbou dostali a celkom niekto, o kom ešte veľa nevieme príde s prevratným dielom. Všetko je možné...
cannes_palc_resizeZatiaľ sme videli dva súťažné filmy. Anglický súťažný príspevok Andrey Arnoldovej Fish Tank ( Rybia nádrž) o 15- ročnej nezvládnuteľnej pubertiačke, žijúcej v nefunkčnej rodina takmer na okraji spoločnosti. Matka si žije svojim životom, deti sú je viac- menej na obtiaž a o milencov nemá núdzu. A práve jeden z nich svojim nerozvážnym činom otvorí dievčaťu oči. Pochopí, že z tohto prostredia sa vyslobodí len ráznym rozhodnutím na prvý pohľad nie veľmi vyhovujúcim, ale jediným správnym. Zaujímavý i keď predvídateľný vývoj udalostí je vyrozprávaný presne, precízne a adresne. Rozhodne stojí za povšimnutie i keď by som prvú časť trochu skrátila. Druhým bol kórejský film režiséra Park Chan-wooka Bak-Jwi, ktorý Francúzi preložili Thirst, toto je moja krv... Dva hodiny a trinásť minút sa pozerať na to, ako sa z farára stane upír, ako vysaje koho môže a v čom mu neskôr pomáha aj jeho milenka – bolo priam utrpenie. Ak toto považuje niekto za mimoriadne dielo nemá v hlave celkom v poriadku. Nič nezmení na tom ani veľavravný záver, že všetci hriešnici skončia v plameňoch. Toľko o súťažných filmoch. Tie najzaujímavejšie máme však ešte pred sebou.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.