Hľadanie pravdy a jej úskalia

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 
FOTO_MIRO_POLAK_2_resizeTo tu ešte nebolo. Kráčalo sa po červenom koberci, premietalo sa vo všetkých 12 sálach bratislavského Auparku čiže Palace Cinemas. Tak sa uviedla 4. septembra predpremiéra veľkofilmu Jánošík: Pravdivá história Agnieszky Hollandovej a Kasie Adamikovej. (Film príde do kín 10. septembra.) Príbeh o legendárnom slovenskom zbojníkovi sa začal nakrúcať v roku 2002, potom „vyschli“ financie, šesť rokov bola pauza, až kým sa projektu neujal poľský producent Dariusz Jablonski . Film dohromady zhltol šesť miliónov eur, Jakubiskovú Bathory teda neprekonal. Našťastie, herci nezostarli a mohlo sa po rokoch bez ujmy pokračovať, veď škoda by bola 40 percent nakrúteného materiálu.

História filmov o Jánošíkovi je bohatá. Prvým Jánošíkom bol v roku 1921 Theodor Pištek v réžii Jaroslava Siakeľa, druhým v roku 1935 Paľo Bielik v réžii Martina Friča. V rokoch 1962/63 nakrútil Paľo Bielik dvojdielny film v hlavnej úlohe s Františkom Kuchtom. Ak nerátame animované filmy Kubalovho Zbojníka Jurka (1976) a Baranovho Zbojníka Jurošíka (1991), Václav Jiráček je štvrtým a vraj zatiaľ najnižším Janošíkom (1,75). V čom je však tento Jánošík iný od ostatných ? Slovenská scenáriska Eva Borušovičová bola tvrdohlavá a vytrvalá. Námet je vraj od detstva nedal pokoj. Pátrala po knižniciach a dopátrala sa veľa nového a zaujímavého. Národom ospevovaný Jurko sa neučil za kňaza, obaja rodičia ho prežili, isté je len to, že ho ako 25-ročného popravili.

foto_MARCIN_MAKOWSKI_10_resizeKým sa venujem samotnému filmu mi nedá nespomenúť, že Jánošík: Pravdivá história je v slovenskej kinematografii ostatných rokov v poradí tretí pokus o deheroizáciu legendy a interpretovať jej život „pravdivo“ a po svojom. Prvý bol Jakubisko so svojou Bathory a osobne si nemyslím, že pohorel, veď to bol len ďalší film na jeho obľúbenú tému manipulácie mocou. Najviac šliapol vedľa Dušan Rapoš s Cinkou Pannou a do tretice pátrala po pravde Borušovičová s Hollandovou a Adamikovou. Na čo sa im podarilo dať odpoveď a na čo nie? Tak znie pre mňa otázka.

Na_rieke_Jnok_resizePresvedčili ma, že začiatok 18. storočia bol krutý. Vôbec mi neprekážali naturalistické scény, veď taká bola doba. Ani dnes nie je iná, len nosíme iný odev. Stačí si pustiť televíziu a od novodobých kanibalov až po rozkrájanie mŕtvol vidíme všetko. Ak si niekto myslí, že v 18. storočí sme boli lepší, je na omyle. Presvedčili ma, že ľudia sa v podstate nemenia – láska, nenávisť, závisť, zrada sa tiahnu celými dejinami a vždy tak tomu bude. Presvedčili ma, že Jánošík bohatým bral (komu inému, chudobným nemal čo), ale nie som si už taká istá, že plným priehrštím chudobným dával. Presvedčili ma, že Jánošík nebol nadčlovek, ale z mäsa a krvi, mal svoje silné i slabé stránky. Toto odhalenie je azda najsympatickejšie. Doteraz bol neporaziteľný nebyť toho „hrachu“. Prílišná snaha poľudštenia má však svoje úskalia. Chlapi ako hora – to bola charakteristika výnimočnosti predošlých Jurov, tento uvažuje, priam filozofuje, až priveľa na hôrneho chlapca. Vlastne ani zbojníkom byť nechcel. Bojoval s Rákocim, neskôr v cisárskom vojsku, až kým ho Uhorčík nevyplatil od vojska, ako vďaku za pomoc pri úteku z väzenia. Nedostali sme však odpoveď na to prečo sa stal zbojníkom. Otca mu nezamordovali pandúri, žil si pokojne a ani odmietnutie doteraz heroizovanej Aničky (Táňa Pauhofová) nie je dostatočný motív. Vplyv Uhorčíka, ktorý sa zamiluje, ožení a načas z družiny zdupká, tiež neobstojí. A keď náš Juro, po sklamaní z Aničky a znechutený z príliš agresívnej Zuzany, stretne krásnu Barborku, hneď sa rozhodne zbojníčenia vzdať. Vieme len toľko, že konštatuje, že je to kruté remeslo.

foto_MARCIN_MAKOWSKI_40_resizePrvý prístup k Jánošíkovi ako k „nepremožiteľnému“ chlapovi je čiernobiely a prvoplánový, Hollandovej a Adamikovej zasa prilíš filozofujúci, snový, ba až rozprávkový. Ani jeden sa však nepriblíží, aspoň v hrubých rysoch, k tomu prečo sa práve Jánošík stal takou legendou a symbolom takmer na štyri storočia, veď zbojníkov bolo neúrekom. Zrejme mal v sebe čosi navyše a mne to navyše chýba. To čo mi prezentovali režisérky ma nepresvedčilo. Nie je to však chyba hlavného predstaviteľa Václava Jiráčka , ale celkovej koncepcie. Sympatický a talentovaný herec zahral svoj part sugestívne a pôsobivo. Nemožno mi nič vytknúť až na to, že pre mňa nebol tým magickým hrdinom, ktorý opantá všetkých. O niečo drsnejšie, a tým i vierohodnejšie, vyznie Uhorčík v podaní Ivana Martinku. Pôvab, láskavosť a tiež tajomnosť vnesie do deja Barborka ako Jurová osudová žena, ktorú s gráciou zahrala americká herečka Sarah Zoe Cannerová. Ostatné postavy nemajú veľký priestor, ale vzhľadom i hereckými výkonmi presne zapadli do režijnej koncepcie pokusu poľudštenia a odmýtizovania jánošíkovskej legendy. Lebo zrejme to bol cieľ.

Osobitnú kapitolu si zaslúži kamera Martina Štrbu. Kameramani sa často radi blysnú a ilustrujú dej krásnymi obrázkami. To urobil aj Štrba, ale nie samoúčelne. Kamera je súčasťou deja, doplňuje, podtrhuje, dopovedá ho, a to precízne a premyslene. Málokedy vidíme takú symbiózu deja a obrazu, a tak hrá aj panoráma veľhôr svoju nezastupiteľnú úlohu. Len v superlatívoch možno hovoriť o práci kameramana, ktorý neuchvátil len krásnymi zábermi prírody, ale aj presnými detailmi na ktorúkoľvek akciu, s dôrazom na herecké výkony.

foto_MARCIN_MAKOWSKI_19_resizeJanošík: Pravdivá história uzavrel trojicu filmov a o hľadaní pravdy. Pravdu- povediac tej sa dopátral len čiastočne. Nedal predovšetkým odpoveď na základnú otázku prečo sa legendárny slovenský zbojník stal zbojníkom a zároveň legendou, na ktorú si robí nárok aj časť Poliakov. Zbytočne, lebo Jánošík bol Slovák , a s tým sa stotožnili aj poľské režisérky. Prečo teda toľko rozpakov ? Odpoveď nie je jednoduchá. Myslím si, že triumfovala stará múdrosť, že legenda je silnejšia než pravda a úcta pred ňou nedovolila siahnuť až na jej dno. Možno nabudúce.


Jánošík: Pravdivá história, Poľsko, SR, ČR, Maďarsko, 2009
Scenár: Eva Borušovičová
Réžia: Agnieszka Holland, Kasia Adamik
Kamera: Martin Štrba
Herci: Václav Jiráček, Ivan Martinka, Sarah Zoe Canner, Táňa Pauhofová, Gabriela Bírová Marián Labuda, Richard Krajčo, Adrian Jastraban, Karel Dobrý
Foto: Marcin Makowski, Miro Polák

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.