Pouličné výtvarné umenie (street art) sa vyvinulo z nápisov a kresieb na múroch verejných budov, ktoré sú zdokumentované prinajmenšom z dôb starého Ríma. Dnes je zmesou protestu, filozofie, vtipu, zručnosti a adrenalínového zážitku. Nielen o tom, čo je súčasný street art, ako vznikol a kto sú jeho najdôležitejší predstavitelia rozpráva mystifikačný dokument Banksy – Exit Through the Gift Shop.

Napriek mnohým dohadom a klebetám svet nemá o skutočnej identite Banksyho ani poňatia. Pracuje v dôslednom utajení, na verejnosti sa objavuje buď ukrytý pod maskou, kapucňou, alebo (vo filmoch, na videu a fotografiách) s rozostrenou či rozrastrovanou tvárou. Niektoré teórie dokonca uvažujú o tom, že môže ísť o celú skupinu výtvarníkov.

Vo všeobecnosti sa má sa za to, že pod pseudonymom Banksy sa ukrýva výtvarník, pochádzajúci z bristolskej undergroundovej scény. Prvé Banksyho graffiti, sprejované s použitím šablón, sa začali objavovať v bristolských uliciach počiatkom 90. rokov minulého storočia. Vyznačovali sa skratkovitosťou, jednoduchosťou, zapájaním ďalších prvkov ako doplnkové kresby alebo už jestvujúce objekty (výstražné tabuľky, okná, podesty, praskliny. štruktúra materiálu). Poľudštené myšky, bozkávajúci sa policajti či demonštranti, hádžuci namiesto molotovových koktailov kvety, sa stali svetoznámymi. Banksyho diela sú nápadité a vtipné, predstavujú jasné výpovede a postoje, často nesú satirický náboj namierený proti konzumnej spoločnosti a cieľavedome pracujú s absurditou. Vyjadrujú odpor proti násiliu, vojnám, totalite, autoritám, sú anarchistické, nihilistické, existenciálne.

V prvom desaťročí nového milénia sa Banksy prepracoval aj k inštaláciám. Tak ako graffiti vychádzajú z manipulácie s verejným priestorom, ktorú možno nazvať aj poškodzovaním či vandalizmom (maketa Stonehenge z mobilných toaliet, „zlomená“ telefónna búdka a podobne). Banksy usporadúval undergroundové výstavy, vydal „falošnú“ vtipne pozmenenú desaťlibrovú bankovku, začal svoje práce predávať prostredníctvom internetu i zavedených aukčných domov, nahradil v predajniach CD s pesničkami Paris Hiltonovej iným albumom so svojou kresbou na obale - ale na druhej strane na protest pomaľoval múr izraelskej bezpečnostnej bariéry medzi Izraelom a západným brehom Jordánu, pôsobil v Los Angeles i v povodňou zničenom New Orleanse, ale aj v Toronte či Detroite. 

„Používam čokoľvek. Niekedy stačí primaľovať fúzy na tvár dievčaťa na nejakom billboarde, inokedy sú to zložité projekty, nad ktorými sa potím celé dni. Rozhodujúci je účinok,“ vyjadril sa Banksy o výtvarných technikách. Londýnske The Times Banksyho charakterizovali ako „skutočne ľudového výtvarníka“.

Film pod názvom Exit Through the Gift Shop mal premiéru v roku 2010 na filmovom festivale Sundace a uviedol ho aj berlínsky filmový festival. Autorove meno na začiatok názvu (Banksy - Exit Through the Gift Shop) prilepil až domáci distributér. Snímku nominovali na Oscara v kategórii dlhometrážnych dokumentov, ale cenu napokon nezískala - na čo Banksy zareagoval ďalšími svojráznymi graffiti. V roku 2010 vytvoril aj provokatívny úvodný skeč pre časť seriálu Simpsonovci nazvanú MoneyBART, ako reakciu na informácie, že kórejské štúdiá, ktoré sa podieľajú na výrobe Simpsonovcov, zadávajú niektoré práce čínskym firmám, smutne známym otrockými pracovnými podmienkami a detskou prácou.

Nech už je Banksy ktokoľvek, snímkou Exit Through the Gift Shop sa mu darí preniesť svoju poetiku, údernosť, hĺbku, hravosť i humor aj na filmové plátno. „Nakrútil som film o tom ako sa jeden muž pokúša nakrútiť o mne film,“ tvrdí Banksy. Tým mužom je výstredný, neurotický, chaotický francúzsky majiteľ obchodu s retro odevmi v bohémskej štvrti Los Angeles Thierry Guetta. S príchodom spotrebnej videotechniky postupne podľahol priam chorobnej vášni zaznamenávať kamerou každú chvíľu svojho života. Keď objavil svet street artu a graffiti, preorientoval svoje videoamatérske nadšenie a dal sa dokumentovať riskantnú adrenalínovú tvorbu street artistov. Získal dokonca prístup aj k Banksymu. A keď zistil, že aj z rebelantského pouličného umenia sa stal draho predávaný tovar, vystavovaný v popredných galériách, prijal zásadné obchodnícke rozhodnutie speňažiť získané poznatky a pod výstižným umeleckým menom Mr. BrainWash sa - celkom bez nadania vďaka marketingu, pažravosti a nemorálnosti súčasného kapitalizmu aj hlúposti snobov - stal najúspešnejším street artistom všetkých čias.

Scénam z Thierryho súkromia a najmä z akcií sprejerov nechýba autenticita a presvedčivosť, no zároveň ani humor a nadhľad, ktorý ich autenticitu ihneď spochybňuje. Takže tu máme autora, o ktorom nikto nič nevie, ani to, či vôbec jestvuje. Tento autor nakrútil film o bláznivom krpatom Francúzovi, ktorý nakrúca film o dubióznom autorovi. Ironická a všetko relativizujúca hra na mystifikáciu, provokáciu, inscenovanie a napodobňovanie skutočnosti je tak dovedená ad absurdum. A pretože film funguje komplexne – po formálnej i po obsahovej stránke – je nám jedno, kto je Banksy a či vôbec jestvuje, berieme ho ako filmovú postavu, spájajúcu v sebe všetko dôležité zo street artu a užívame si absurdný, satirou a sebairóniou nabitý príbeh, ktorý autor označil ako „prvý katastrofický street art film na svete“.

Exit Through the Gift Shop je vlastne typické Banksyho graffiti – v audiovizuálnej podobe. To, kto hovorí a ako hovorí, sa stáva neoddeliteľnou súčasťou obsahu a myšlienky. Žijeme vo svete, kde je možné všetko, pretože všetko je len tovar a konzumenti už dávno stratili schopnosť i záujem rozoznávať, čo je kvalita a čo brak, čo je pravda a čo lož. Aj o tom totiž rozhoduje marketing. Tvorcom hodnôt viac nie je ten, kto niečo vytvorí, ale obchodník, ktorý dokáže tovar predať.

A Banksy svoj film predáva naozaj veľmi zručne.

Banksy - Exit Through the Gift Shop